Ako mesto sa rozprestiera na rozlohe 360 km2 vďaka čomu je druhé najväčšie mesto na Slovensku.
Tak ako aj Poprad, Kežmarok a Zakopané sú Vysoké Tatry prirodzeným turistickým centrom v pohorí Vysoké Tatry. Delí sa na niekoľko mestských celkov a to:
| Podbanské | Horný Smokovec |
| Štrbské Pleso | Dolný Smokovec |
| Vyšné Hágy | Tatranská Lesná |
| Nová Polianka | Tatranská Lomnica |
| Tatranská Polianka | Tatranské Matliare |
| Tatranské Zruby | Kežmarské Žľaby |
| Nový Smokovec | Tatranská Kotlina |
| Starý Smokovec |
Podbanské: Na rozhraní Západných a Vysokých Tatier je najzápadnejšia turistická osada. Leží 16 kilometrov od Štrbského Plesa. Od 15. storočia sa tu rozvíjalo baníctvo, ktoré súviselo s krivánskym baníctvom a zlatou horúčkou ktorá uchvátila Uhorsko a dostala sa až do Tatier. Banícka funkcia sa postupne menila na pastiersku. Začiatkom 17. storočia sa tu pásli pribylinské stáda a vďaka pastierskym kolibám tu našli nocľah prví turisti. Nasledoval vznik Harmanovej horárne s izbou pre turistov, píla , mlyn na drvenie smrekovej kôry a tanínová továreň v Liptovskom Hrádku. V roku 1956 sa tu uskutočnil II. celoštátny zraz turistov a prišlo okolo 4000 účastníkov. Osada sa rozvinula ako centrum turizmu, svoje miesto si tu našlo aj lyžovanie.
Štrbské Pleso: Patrí medzi najvyššie položené tatranské osady. Do polovice 13. storočia tu bola len husto zarastená oblasť a o plese tu nebolo ani najmenšie tušenie. Bolo to územie medzi Spišom a Liptovom, ktoré nemalo majiteľa. Český šľachtic Bogomel dostal toto územie darom v roku 1267 a na základe jeho nariadenia vznikla v „štribine“ medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami obec Štrba. Neďaleké jazero ležiace na moréne vzniklo tak, že ju ľadovec vytlačil do ústia Mlynickej doliny. Po stáročia patrilo Pleso rodine Szentiványiovcov, ktorý toto jazero využívali na rekreáciu. Neskôr keď táto rodina venovala pozemky sedliakom a rozvinula sa tu Košicko- Bohumínska železnica začal tu rozvoj turistického ruchu a výstavba nocľažní. 1896 bol významným rokom vďaka výstavbe unikátnej ozubnicovej železnici Štrba- Štrbské Pleso. Pozemky mala v prenájme Britská spoločnosť a vybudovala komplex hotelov ktoré slúžia dodnes. Napríklad Kúpeľný areál (objekty Hviezdoslav a Kriváň). V roku 1970 vďaka Majstrovstvám sveta bola celá osada v zásadnej prestavbe výstavbou športového areálu FIS v Mlynskej doline.
Vyšné Hágy: Kúpeľná osada z najvýznamnejším charakterom. Nachádzajú sa pod vyústením Batrizovskej kotliny do Popradskej kotliny pri ceste Slobody medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom. Ako prvý sa tu snažil rozvíjať cestovný ruch markušovský veľkostatkár František Máriassy. Vybudoval drevený dom vo švajčiarskom slohu pre 12 ľudí , v ktorom viedol filozofiu poskytovania lacnejších ale rovnako kvalitných služieb ako malo susedné Štrbské Pleso. O rok ku drevenému domu prirástol kúpeľný dom. Avšak Mariássy svoje majetky predal a nové pruské knieža Kristián nemal žiadnu snahu rozvíjať turizmus. Z rozvojom turizmu sa začalo, až keď tieto pozemky odkúpil štát. Prví pacienti sa začali v kúpeľnom dome liečiť v roku 1941. Vybavenie liečebne umožňuje vykonávať aj náročné chirurgické operácie a rozvíjať vedeckú činnosť.
Nová Polianka: (liečebná osada) Môžete ju nájsť na úbočiach Gerlachovského štítu, zhruba na polceste medzi Vyšnými Hágmi a Tatranskou Poliankou. Zaujímavá je hlavne pre to, že vznikla vybudovaním až po druhej svetovej vojne. Doteraz slúži ako moderná vojenská liečebňa tuberkulózy a respiračných chorôb. Kedysi sa táto samota tiež volala Danielovo.
Tatranská Polianka: Leží na oboch stranách Cesty slobody medzi Starým Smokovcom a Štrbským Plesom. Je najstaršou podtatranskou osadou pretože jej počiatky siahajú do roku 1884. Neskôr sa tu postavili 3 turistické hotely ( Marianna, Tusclum a Themis) ktoré sa stali veľmi obľúbeným rekreačným miestom. V roku 1902 tu bolo založené klimatické sanatórium zamerané na liečenie astmy a tuberkulózy. Zásluhou Michala Ghur-a sa postavil prvý lyžiarsky mostík na ktorom bol víťazný skok deväť a pol metra. Neskôr sa skákalo až do vzdialenosti 60 metrov.
Tatranské Zruby : Vznik osady sa datuje od roku 1923 , no najprv sa používal názov Vojenské Sruby. Prebiehal tu totiž zrubový výcvikový tábor pre horské jednotky československej armády. Aj vďaka tomuto táboru sa vybudovali turistické chodníky a chaty v tomto úseku. Miestna vojenská posádka sa zapojila do protifašistického odboja, a musela sa presunúť do Nízkych Tatier. Bola tu hrozba bombardovania fašistickým letectvom. Po vojne sa Tatranské Zruby stali vojenskou zotavovňou.
Nový Smokovec: Predovšetkým vznikol ako liečebná osada. Ako prvá nechala otvorené dvere pacientom aj cez zimu. Našťastie sa hrozby snehových búrok a veľkých mrazov nenaplnili, a kúpele bývajú dodnes otvorené aj počas zimného obdobia. Postavilo sa prvé kino, a rozvinuli sa tu služby. V časti Sibír je jedno zo sídlisk na ktorom bývajú trvalí obyvatelia mesta. Osada je napojená na Starý Smokovec a architektonicky s ním splynula. Neskôr sa tu postavili veľmi kvalitné hotely a penzióny, ktoré tu stoja dodnes.
Starý Smokovec: V súčastnosti je táto najstaršia tatranská osada administratívnym centrom vysokých tatier, čo znamená že tu môžete nájsť hotely, požičovne,cestovné kancelárie a čo je veľmi dôležité je tiež centrom Tatranskej horskej služby a úradov. Tak ako každá z Tatranských osád aj táto je niečím výnimočná – Smokovecká kyselka. V roku 1797 sa v okolí prameňov vybudovala malá osada ( horáreň a poľovnícka chata majiteľa okolitých lesov Štefana Csákyho) Táto osada plnila funkciu letoviska. Vďaka Jurajovi Rainerovi (1800-1872) sa táto osada sprístupnila aj širším okolitým vrstvám. Vďaka tomu tu vyrástli okolité hotely, reštaurácie i liečba na báze vody so stálym lekárskym dozorom. Ďaľší rozvoj osady súvisel tiež s výstavbou Košicko-bohumínskej železnice (1871). Vďaka rozsiahlym investíciám sa tu vybudovalo množstvo hotelov, ktoré plnia svoju funkciu dodnes. Napríklad Dom a Scepustia, objekty Csákyho ( dnešný Tatra complex), kúpeľný dom Gasrocentrum). Najvýznamnejšia bola však stavba Grandhotela (hotel Smokovec), ktorú projektoval Budapeštiansky architekt Quido Hoepfner.
Horný Smokovec: Vznikol ako posledný zo všetkých 4 častí Smokovca. Kedysi bol tiež nazývaný ako pekná vyhliadka. V druhej polovici 19. storočia stála v týchto miestach len drevená rozhľadňa, ktorá upútala aj kúpeľných hostí. Vďaka výhľadu, ktorý táto rozhľadňa ponúkala dostal názov Pekná Vyhliadka. Prvá výstavba penziónov sa tu začala v roku 1926. Tieto rodinné hotely dostali pomenovanie po manželkách ich majiteľov (Vlasta, Irma, Klára a Dagmar).V roku 1938 bol názov na základe úradného nariadenia zmenený na Horný Smokovec. Neskôr tu bol postavený penzión Helios (dnešná Poľana) a dve sanatória. Sanatórim pod cestou slobody, dnes sa využíva ako Odborný liečebný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci. Neskôr sa tu zrealizovali ďalšie dve stavby a to: Hotel Bellevue (názov súvisí s Peknou Vyhliadkou) a Hotel Šport.
Tatranská Lesná: Leží medzi Horným Smokovcom a Tatranskou Lomnicou, pri jej východnom okraji steká Studený potok. Ako prvé tu vyrastali menšie rodinné penzióny, ktoré patrili obci Stará Lesná. Kým nemala táto osada vlastné pomenovanie, uvádzali sa iba názvy budov (Carpathia, Slovan, Bohemia).Po výstavbe ozdravovne Detský sen, ktorá má trojuholníkový tvar, takže celý deň sa do izieb dostáva slnečné svetlo dostala táto osada vlastné pomenovanie a to, Tatranská Lesná. Táto ozdravovňa a využíva dodnes, a využívajú ju deti ako medzinárodnú školu v prírode.
Tatranká Lomnica: Najatraktívnejšia a rozlohou najväčšia osada Vysokých Tatier. Leží východne od Smokovca na úpätí Lomnickeho štítu. Táto osada si prešla mnohými majiteľmi a rozdelila sa na niekoľko častí. Zmena nastala keď odkúpil Uhorský štát v roku 1892 od posledného majiteľa Ondreja Spónera 946 katastrálnych jutár zalesnenej plochy južne od Skalnatej doliny, nazývaných tiež Spónerovské Matliare.Vznik osady súvisel s výstavbou štátnej horárne a súkromných letohrádkov a keďže sa lokalita nachádzala v katatrálnom území Tatranskej Lomnice, dostala názov Tatranská Lomnica. Aby sa osada viac rozrástla a rozšíril sa turistický ruch, štát toto územie rozdelil na 69 stavebných pracel ktoré následne prenajal alebo rozpredal. Udiali sa tu rôzne výstavby ako napríklad kúpeľný Dom s bazénom a vodoliečbou alebo reprezentačný Grandhotel, ktorý bol v roku 1919 premenovaný na Grandhotel Praha. Rozvoj sa spomalil keď štát začal uplatňovať nové nájomné podmienky od roku 1908. Hlavnú turistickú atrakciu osada získala výstavbou visutej lanovky na Skalnaté Pleso a Lomnický štít. Vďaka tomu sa stredisko dostalo na medzinárodnú úroveň. V roku 1974 bola ukončená výstavba veľkého rekreačného a ubytovacieho centra, FICC Eurocamp v ktorom sa nachádzajú autocampingy, bungalovy , reštaurácie a veľa iných športových a rekreačných zariadení.
Tatranská Kotlina: Založenie osady súvisí s turistickým sprístupnením Belianskej jaskyne. Vtedajší majiteľ pozemkov mesto Spišská Belá založilo túto osadu. Prvou stavbou v tejto lokalite bol Prístrešok Jána Kohúta c roku 1882, do leta 1993 tu stáli ďalšie stavby, reštauráciu a dve ubytovne. Koncom 19. storočia tu vyrástlo 31 budov medzi ktoré patrí kúpeľný dom s vodoliečbou, kasíno, reštaurácie. Tatranská Kotlina bola mestom Spišská Belá predaná podnikateľovi Ondřichovi a ten ju predal ďalej lekárnikovi Ctiborovi Zelenému. Akonáhle tu začal upadať turizmus, osada sa zmenila na liečebné centrum pľúcnej tuberkulózy pre menej zámožných a náročných pacientov.